Vzhľadom k čipovej prefabrikácií sa na mieste výstavby nevytvára žiadny zbytočný odpad. Jednotlivé oceľové časti, ktoré sú vyrobené v dielni sú dovezené na miesto realizácie stavby v konečnej podobe, ďalšia úprava už nie je potrebná.
V závislosti od spracovateľa sa kovy triedia na jednotlivé druhy (napr. meď, hliník, oceľ) a následne sa rôznymi metódami (najčastejšie lisovaním) spracovávajú a využívajú ako druhotná surovina pri výrobe.
Stavebný odpad má významný podiel na celkovom množstve odpadov v spoločnosti. Podľa odborných odhadov pripadá na 1 obyvateľa približne 0,6 až 1,0 tona stavebného odpadu ročne. Problematika likvidácie stavebného odpadu a možnosti jeho ďalšieho využitia sa tak pri súčasnej snahe o vytváranie dlhodobo udržateľného rozvoja a environmentálnej politiky stáva jednou z prioritných tém.
Stavebné odpady a odpady z demolácií definuje § 40c zákona č. 223/2001 Z. z., bližšie ich rozdeľuje na jednotlivé skupiny vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov.
Kovy tvoria 4 % hmotnosti v celkovom množstve komunálneho odpadu. Patria sem: konzervy, oceľové plechovky od nápojov, kovové vrchnáky z fliaš a pohárov, kovové tuby od pást, kovové súčiastky, drôty a káble (bez bužírky), starý riad, obaly zo sprejov, kovový šrot, oceľ, farebné kovy, hliníkové viečka, hliníkové obaly, kovové viečka, klince, sponky, spinky, špendlíky, kovové rúrky, staré kľúče, zámky, ventile a pod. Nepatria sem: kovy hrubo znečistené zvyškami jedla, farbami a rôznymi chemickými látkami.